Choď na obsah Choď na menu

Svätý Urban

21. 5. 2018

Vištuk: 10. 05. 2018

 

Tradície vinohradníctva a vinárstva vo Vištuku siahajú minimálne do 16. storočia. Prvá písomná zmienka o našej obci v súvislosti s vinohradníctvom sa našla v kronike hradu Červený Kameň:  V 16. storočí mala obec povolený tzv. vysoký výčap vína 246 okovov (asi 13 000 litrov). V južnej časti obce bolo sto jutár viníc (asi 57,5 hektárov), pestovali sa odrody Strapák, Portogeza, Delávéra a samorodáky. Podľa rozlohy viníc a množstva vyčapovaného vína muselo byť  v tom čase vo Vištuku vinohradníctvo a vinárstvo už dosť rozšírené.

Aby sme podporili a udržali tradície spojené s týmito krásnymi remeslami, založili sme v roku 2005 Spolok vinohradníkov a vinárov vo Vištuku. Zriadili sme ho kvôli tomu, aby sme šírili medzi členmi spolku, priateľmi, občanmi obce a milovníkmi vína záujem o udržanie a rozvoj vinohradníctva a vinárstva. Dohodli sme sa, že spolok nebude zárobková firma, ale platforma na prezentovanie názorov, poznatkov a požiadaviek vinohradníkov a vinárov, výmenu skúseností a v neposlednom rade i na zlepšenie priateľských a medziľudských vzťahov medzi  Vištučanmi.

Od začiatku nášho fungovania sa snažíme napĺňať tieto ciele najlepšie, ako vieme. Svedčí o tom aj fakt, že organizujeme rôzne podujatia v rámci spoločenského života vo Vištuku, napríklad vinohradnícky jarmok, rôzne ochutnávky, vianočnú kapustnicu, omšu pri kaplnke sv. Anny a iné. Všetko toto robíme vo voľnom čase, bez nároku na odmenu. Veď najväčšia radosť pre človeka je robiť ju druhým.  

Prevažná väčšina našich členov pracuje aj vo vlastnom menšom alebo väčšom vinohrade – či už  v záhrade alebo nad obcou na „Polánke“. Sami sa môžete presvedčiť, že sa o vinice príkladne starajú. Dopracovať sa k dobrému vínku popri všetkých povinnostiach je celoročná práca, veľmi náročná na čas, financie a tiež je i fyzicky náročná. Veľmi často, navzdory úsiliu vinohradníka, nám nepredvídané okolnosti, ako je napríklad počasie, naše snaženie sťažia a občas aj úplne zničia. No nevzdávame sa a každý rok v januári začíname, aby sme si v decembri mohli vychutnať plody našej  práce.  

Všetky tieto okolnosti nám pred nejakým časom vnukli myšlienku postaviť pri ceste do vinohradov na Polánku  sochu svätého Urbana – patróna vinohradníkov. Ide o prejav úcty k našim predkom, ktorí tu pestovali vinič už pred stáročiami. Rovnako i my, súčasníci, môžeme pri soche trošku postáť, rozjímať, pomodliť sa za ochranu viníc alebo len poďakovať za dobrú úrodu.  V neposlednom rade sme chceli vytvoriť v chotári pekné miesto, kde  aj budúce generácie strávia príjemné chvíle a pripomenú si naše snaženie. 

Pri kaplnke svätej Anny už sochu svätého Urbana máme. Viaže sa k nej tiež zaujímavý príbeh. V roku 1985 ju našiel náš člen a bývalý dlhoročný predseda spolku pán Ferko Uhlár úplne zdevastovanú v húštinách, kde sa kedysi začínali staré vištucké vinohrady. Ku kaplnke sv. Anny bola presťahovaná v roku 1987.  Pán Uhlár  a jeho rodina ju dali na vlastné náklady zreštaurovať a presťahovať. Dnešný príbeh je však o „novom“ sv. Urbankovi, preto ak máte záujem, môžete si o tom „starom“  prečítať tu:  http://vistuk.fara.sk/download/urban_trojicka.pdf

Nechali sme však  starú sochu na svojom mieste, nech si oddýchne, veď kto vie, koľké roky slúžila našim predkom. Rozhodli sme sa postaviť Urbanka „nového“ na novom mieste. Náš plán sme začali realizovať začiatkom roku 2017. Až do leta sme počas víkendov alebo po fajronte vo voľnom čase usilovne pracovali. Náklady na výstavbu sa vyšplhali skoro na 1000,- eur, a to sme veľa materiálu pozháňali zadarmo, alebo nám ho darovali dobrí ľudia, ktorí ani neboli členmi spolku.  Nám sa dielo páči, bodaj by nie po toľkej práci. Či sa nám skutočne podarilo, to musíte posúdiť vy, občania Vištuka.  Na realizácii diela sa zďaleka nepodieľali len členovia nášho spolku. Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o jeho zrod.

Všetko, čo sme doteraz napísali, vysvetľuje dôvody, prečo sme sa rozhodli sochu svätého Urbanka postaviť. Avšak hlavný dôvod, prečo sme sa rozhodli napísať tento článok je, že NÁM počas víkendu 10. – 11. marca sochu svätého Urbana niekto poškodil! Zdôrazňujeme slovo NÁM, pretože sochu sme nestavali len pre nás, členov spolku, ale stojí tam pre všetkých. Soche niekto odlomil hlavu, zlomil a ukradol biskupskú palicu a na viacerých miestach ju poodieral. Dlho sme zvažovali, ako sa s týmto barbarským činom vysporiadame. Dokonca sme zvažovali podanie trestného oznámenia. Tento skutok sa totiž môže klasifikovať ako poškodzovanie cudzej veci alebo poškodzovanie pietneho miesta. Socha bola posvätená dôstojným pánom farárom Jánom Záhradníkom. V neposlednom rade sa čin môže posúdiť aj ako výtržníctvo. Za všetky tieto činy môže súd páchateľom uložiť tresty v rôznej výške. Napokon sme sa ale rozhodli trestné oznámenie nepodať. Chceme veriť, že to spáchali asi nejaké deti neuvedomujúc si dôsledky svojich činov.

Sochu sme sa rozhodli zrenovovať. Hoci na nej zrejme ostanú šrámy, nech sú mementom toho, že my sa odradiť nenecháme. Tento nešťastný incident v nás ešte prehĺbil odhodlanie v skrášľovaní okolia tohto diela pokračovať. Spolok si dal dokonca vypracovať aj jednoduchú architektonickú štúdiu, aby bol tento priestor ešte krajším.

Prostredníctvom tohto príspevku chceme vyzvať všetkých: VÁŽME SI PRÁCU DRUHÝCH, NENIČME NEROZUMNÝMI ČINMI ČI NEVŠÍMAVOSŤOU ICH SNAHU O SKRÁŠLENIE A SPRÍJEMNENIE ŽIVOTA V NAŠEJ DEDINKE. ŽIJEME A BUDEME TU ŽIŤ MY, NAŠE DETI, VNUCI... ONI BUDÚ POSUDZOVAŤ DEDIČSTVO,  KTORÉ  IM TU ZANECHÁME.

 

                                                                                    Členovia Spolku vinohradníkov a vinárov vo Vištuku