Choď na obsah Choď na menu
 


História hrozna a vína z rozprávania Františka Uhlára

 

Skoro nič nevieme kto, kedy a kde na ohni upiekol prvý peceň chleba, a tiež nevieme kedy a kde prvý glg vína osviežil  nášho predka. Na celej Zemi v bujnej vegetácii boli aj popínavé rastliny medzi ktorými boli určite aj predkovia dnešného viniča skupiny Vitis. V skamenelinách doby treťohor boli objavené otlačky aj odrôd dnes u nás pestovaného druhu viniča Vitis vinifera. Za pôvodný domov, historici označujú prednú Áziu alebo Zakaukazko.  Pravdepodobne odtiaľto nastúpilo víno svoju púť svetom ako likvidátor starostí a darca radostí.  Rozširovanie vinohadov na Zemi prišlo s príchodom kresťanstva, kedy jeho zakladateľ ustanovil víno ako jeho sakrálne médium. Vinice rozširovali kláštory a šľachta.

Prvé väčšie počiatky  pestovania viniča u nás zaviedli Rimania, ktoré na našom území viedol cisár Marcus Aurelius Probus v 3. storočí ( 267 – 282 ). Ale prvá písomná zmienka v malokarpatskej oblasti sa našla z rokov  997 – 1038 v mestskom archíve Bratislave.  V roku 1241 pádom Tatárov bola zničená prevažná časť vinohradov a zahynulo veľa ľudí. Preto panovníci začali pozývať Nemcov na obnovu viníc, čím sa začala kolonizácia v Malokarpatskej oblasti,  Poddunajsku, Sedmohradsku a v okolí Nitry.  Na Tokaji prišli kolonizátori z Talianska a priniesli odrodu Furmint, ktorá  tam dominuje doteraz . Panovník Ondrej III. v roku 1291 udelil mestám Bratislava, Sv. Jur, Pezinok, Modra, Skalica, Pukanec a Krupina daňové privilégiá. V 15. – 16. storočí  panovník  určil kvôli daniam mestského kapitána, ktorý meral množstvo vína pomocou colnej palice. Kontrolou zdravotného stavu hrozna  a vína určil sprisahaných Peregov. Prvá písomná zmienka o našej obci Vištuk v súvislosti s vinohradníctvom sa našla v kronike Hradu Červený Kameň , kde je uvedené že v 16.storočí mala obec povolený tzv. vysoký výčap vína 246 okovov. V južnej časti obce bolo sto jutár viníc, pestovali sa odrody Strapák, Portogeza, Delávéra a samorodáky.  V dôsledku tridsaťročnej vojny v  17. storočí ( 1618 – 1648 ) bolo veľa vinohradov zničených a poškodených.  V 18.storočí sa vinice zvelaďovali a Slovensko malo 99,703 katastrálnych jutár . V 19. Storočí (r.1848) po zrušení poddastva sa vinohradníctvo ďalej zvelaďovalo. Víno sa vyvážalo do Ruska a aj Nemecka.  Avšak zakrátko prišli nečakané pohromy. V roku 1850 sa objavila hroznová pleseň ( Oidium Tukeri ) čiže Múčnatka – pôvodcom je huba Uncinula Necator.  Roku 1860 – 1890 nastupuje Fyloxéra ( Phyloxera  Vastatrix) čiže voška koreňová, počas tejto fázy v roku 1866 sú zaznamenané kruté mrazy.  Tieto udalosti mali za následok skoro úplné zničenie vinohradov v Europe. V roku 1878 pri dovoze podpníkového viniča z Ameriky sa doniesla Perenospóra viniča, ktorú spôsobuje parazitická huba Plasmopara viticola. Od tejto doby sa muselo zaviesť štepenie viniča a používanie postrekov. Vinohradníctvo sa pozviechavalo veľmi pomaly, víno sa vyvážalo najviac do Čiech. Ďalšiu stagnáciu priniesla 1.a2. svetová vojna. Budovanie vinohradov sa obnovilo v 50tych rokoch minulého storočia. Bolo vysadených až 30 tisíc ha vinohradov, avšak  nepozeralo sa na odrodovosť  ale iba na kvantitu. Vína boli síce kvalitné ale uniformované. Konzument poznal víno biele či červené alebo sladké a kyselé.  Po roku 1989 sa rýchlo zmenšila rozloha vinohradov až na 10 tisíc ha. Veľa viníc ostalo neobrobených a zdevastovaných.  Stav sa pomaly mení, je vidieť  nové vinice. Tu sa už prikladá význam odrodovým vínam.                     

21.3.2005 bol zaregistrovaný na Štatistickom úrade SR krajskej správe pod IČO 308 46 145 Spolok vinohradníkov a vinárov vo Vištuku. Spolok má okolo 30 členov. Máme svoju miestnosť, kde sa pri stretnutiach členovia oboznamujú s novými možnosťami ošetrovania vína, organizujú sa ochutnávky, či výlety do iných vinohradníckych oblastí. Robíme viacero aktivít ako napríklad oslava vinohradníckeho patrona sv. Urbana, vinohradnícky jarmok, svätokatarínska posviacka mladých vín, niektorý členovia sa zúčastňujú Dňa otvorených  pivníc  v rámci Malokarpatskej vínnej cesty.  V tejto dobe vo Vištuku v lokalite Polánka a v záhradách za domami je zaregistrovaných cca 100 ha vinohradov. V chotári obce v lokalite Fajdal firma Elesko  vysadila v posledných rokoch 110ha moderných vinohradov v zložení 16tich druhov odrôd viniča. Treba dodať, že k vínu patrí jedlo, kde sa náš spolok snaží robiť osvetu pri podávaní vína k jednotlivým druhom jedál. Možeme sa pochválit, spolok má v sučastnosti aj veľa mladých členov, ktorý sa i v budúcnosti  chcú vinohradníctvom a vinárstvom  ďalej zaoberať.